Dnes je 01.08.2014   Meniny má: Božidara    
fotogaleria napíšte nám svoj názor či otázku cestovné poriadky územný plán obce


HISTÓRIA >> história obce



II. História obce Nižná Myšľa

     Nasledujúci dejinný vývoj obce Nižná Myšľa je interpretovaný na základe existencie písomných prameňov.
    Lokalizácia stredovekej Nižnej Myšle na základe štúdia zachovaných písomných prameňov je rébusom. Kľúčovým a najzaujímavejším zdrojom sú súpisy pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337 v nich sa uvádza, že prepošt Peter zaplatil za kláštor 12 mariek, farár de Mysle zaplatil 4 a farár z de alio Mysle tiež 4 marky. Za oboma Myslami sa spomína tretia osada Musla, za ktorú farár zaplatil 5 mariek. Zo súpisu teda vyplýva, že v spomínanom období existovali tri farnosti: Mysla, osada s prepošstvom, alio Mysla dnešná Vyšná Myšľa a Musla osada dokázana archeologickým výskumom okolo prameňa Koscelek.
    Obec sa prvýkrát písomne spomína v listine z 9. júna 1270, ktorá sa zachovala iba v prepise z roku 1369. Zmienka o nej vznikla v listine Jágerskej kapituly v súvislosti s vytýčením hraníc Čane a Vyšného Gyňova. Tieto obce, patriace kráľovi Štefanovi V., sa stali predmetom výmeny s obcou Horné Košice. Pri opise a presnom určení hraníc sa hovorí, že chotár Geče susedí na rieke Hornád s chotárom obce Mysle.
    Počiatočné dejiny sú úzko späté s existenciou myšlianskeho premonštráceho kláštora a prepoštstva. Kedže záznam z roku 1288 uvádza prepoštstvo ako prekvitajúce, jeho vnik môžeme klásť do druhej polovice 13. storočia a súvisí s administratívno - hospodárskymi aktivitami rodu Abovcov. V listinách sa ako prvý prepošt v rokoch 1288 - 1297 uvádza magister Michal, príslušník drienovskej vetvy rodu Abovcov. Kláštor bol pobočkou jasovského premonštráckeho kláštora a dali ho postaviť Lapispatakyovci z Ploského, šľachtici drienovskej vetvy rodu Abovcov. Druhým predstaveným kláštora v rokoch 1317 až 1330 bol prepošt Peter z toho istého rodu. V 14. storočí zaznamenala obec aj kláštor rozkvet. V prepozitúre prepošt potvrdzoval testamenty, darovacie a kúpno-predajné zmluvy, stala sa teda hodnoverným miestom. Prepoštstvo sa stalo centrom cirkevného a hospodárskeho života, fungovala tu aj škola. Patrili mu rozsiahle majetky nielen na okolí ale aj v Šarišskej a Zemplínskej stolici.
Každé hodnoverné miesto vlastnilo pečať, ktorou boli opatrené všetky dokumenty vydané hodnoverným miestom. Na obrázku pečať Myšľanské prepošstva s nápisom POSS MYSLE.


    Obec bola majetkovou súčasťou myšlianskeho prepoštstva a je pravdepodobné, že príslušné územia darovali Abovci kláštoru ešte v čase jeho výstavby. V 15. storočí v Myšli a okolí rabovali bratríci, dobyli kláštor, veľmi ho poškodili a mníchov vyhnali. Vojenské konflikty medzi Jiskrovými bratríkmi a kráľovským vojskom v okolí Nižnej Myšle v roku 1458 znamenali pre kláštor katastrofu, nové vyplienenie a vypálenie. Po porážke bratríkov kláštor obsadilo kráľovské vojsko a objekt bol vrátený premonštrátom. Posledného myšlianskeho prepošta do funkcie vymenoval Ján Zápoľský roku 1527. Roku 1528 sa vlastníkom stalo mesto Košice, no už roku 1540 obsadilo kláštor vojsko Štefana Bocskaya. V roku 1573 predal kráľ Maximilián myšlianske prepoštstvo kalvínskej rodine Katayovcov, ktorá si budovu kláštora upravila na pánske sídlo, kaštieľ. V tomto období bolo obyvateľstvo obce protestanské a pôsobil tu aj kazateľ.
    V období snáh jágerských kanoníkov o rekatolizáciu tohto kraja sa prepoštstvo dostalo v roku 1633 do vlastníctva jágerského kanoníka Jána Cseha z Jasova. Uhorský kráľ Ferdinand II. vydal mandát, ktorým zbavil vlastníctva myšlianskej prepozitúry Jána Kataya a donáciou ju určil kanonikovi Jánovi Csehovi. Po súdnych sporoch a smrti Jána Cseha s rodinou Katayovcov, vykúpil od rodiny Katayovcov majetky prepoštstva jágerský biskup Benedikt Kisdy. Na jeho zásah cisár Ferdinand III. vydal 16. januára 1643 listinu, ktorou po smrti skutočného vlastníka, jágerského kanoníka, neskôr biskupa v Päťkostolí Jána Cseha, odovzdal myšlianske prepoštstvo košickej rezidencii Spoločnosti Ježišovej. Majetky prepoštstva odovzdal pátrom jezuitom pre vydržiavanie ich kolégia a výchovu mládeže v ňom, pre šírenie pravej katolíckej viery, literárne štúdia a slávu Božiu. Prepoštstvo odovzdal jezuitom so všetkými mestečkami, dedinami, majetkami, príslušenstom a príjmami, ktoré podľa práva patrili k tejto prepozitúre v Aba-novohradskej stolici. K faktickému prevzatiu majetkov myšlianskeho prepoštstva došlo 14. apríla 1643, keď prepoštstvo prevzal rektor košického jezuitského kolégia Mukuláš Sečéni. Jezuiti obnovili pôvodne katolícke, predreformačné farnosti na území myšlianskeho prepoštstva. Jezuiti po troch rokoch stratili priaznivé pozície v prepoštsve, lebo už roku1647 Juraj František Rákoczi I. kráľovské nariadenie zrušil a kostol v Nižnej Myšli vrátil protestantom.
    Majetky myšlianskeho prepoštstva boli základným kapitálom jezuitského gymnázia, ktoré založil roku 1654 jágerský biskup Benedikt Kisdy, sídliaci v Košiciach a Jasove. Od roku 1657 slúžili potrebám Košickej univerzity, ktorú listinou datovanou 26. februára 1657 v Jasove povýšil ten istý biskup na univerzitu. Cisár Leopold I. ju schváli Zlatou bulou v roku 1660.
    Práva košických jezuitov v prepozitúre sa roku 1700 rozšírili o právo vyberať mýto v Nižnej Myšli. Napriek tomu boli v období kuruckých vojen pátri jezuiti výháňaní z obcí myšlianskeho prepoštstva, nakoľko Juraj Rákoczi I. odovzdal majetky prepozitúry svojmu prívržencovi Jánovi Sakmárymu. O nelegitímnom obsadení prepozitúry Sakmárym svedčí list Jágerského biskupa z 30. októbra 1706, ktorým mu jasne vysvetľuje vakáciu (uprázdnenosť) cirkevného úradu a aký trest (exkomunikácia) stíha toho, kto ju nelegitímne obsadí. Po krátkom obsadení a útlaku, sa však prepozitúry ujali jezuiti, ktorí sa stali pomocou patronátneho práva, misionármi v celom šírom okolí a v obciach, ktoré patrili bývalému prepoštstvu aj v Šariši. Nižná Myšľa sa stala strediskom katolíckej reformy v obciach od Nižného Kékedu až po Nižnú Kamenicu a Slanské Nové Mesto.
    Po podpísaní mieru medzi panovníkom a uhorskou šľachtou v Satu Mare roku 1711 sa skončili stavovské protihabsburské povstania a jezuiti sa stali patrónmi Myšľanskej farnosti. V roku 1719 dali severne od kláštora postaviť budovu fary, ktorá bola spojená s káštorom podzemnou chodbou. V roku 1746 do farnosti patrilo 21 obcí a tvorilo ju zmiešané slovensko-maďarské obyvateľstvo. V Nižnej Myšli prevládala maďarčina. Nakoľko kostol, ktorý v Nižnej Myšli postavili kalvíni nemal vežu, v roku 1768 ju jezuiti postavili z kameňa. Činnosť jezuitov v Nižnej Myšli skončila roku 1773, kedy pápež Klement XIV. zrušil Spoločnosť Ježišovu. Majetky jezuitov sa dostali do vlastníctva Študijného fondu, ktorý zriadila panovníčka Mária Terézia. Príjmy z majetkov mali slôžiť na zveľadenie školstva. Po zrušení Spoločnosti Ježišovej nastalo v Nižnej Myšli obdobie stagnácie. Jezuiti svojou horlivou činnosťou dosiahli, to že sa protestanské obyvateľstvo priklonilo k rimskokatolíckej viere, pričom toto vierovyznanie u väčšiny pretrváva dodnes.

späť hore ->


Nemecká kolonizácia

     V roku 1786 dosídlilo Nižnú Myšľu 24 alebo 25 nemeckých rodín. Podľa archívnych záznamov prišli do Nižnej Myšle neo-colonistae, ktorých latinský prameň označuje ako Švábi. Dodnes sú v Nižnej Myšli Veľká a Malá nemecká ulica ako aj priezviská nemeckého pôvodu napríklad Oberle, Furman, Kimler, Baltes (Baldes), Renker, Stein, Veber, Albrecht, Herpák (Herbach), Pach (Prach), Cicman (Zizman), Schiler (Schisler), König... Nemeckí novousadlíci si mohli postaviť nové drevené domy, boli im určené gazdovské usadlosti, pozemky a dostali desaťročnú imunitu, na základe ktorej boli oslobodení od platenia daní a poplatkov voči štátu aj cirkvi. Krátko po príchode obývali aj priestory jezuitského kláštora. Farárovi však platili od roku 1793 za to, že kázal každú tretiu nedeľu po nemecky a farníci doprevádzali bohoslužby v nemeckým spevom. Po roku 1796 mali rovnaké poinnosti ako ostatní farníci, s čím však neboli spokojní. V roku 1790 prišli neokolonisti z Alsaska.
    Veľmi významnou hospodársko-spoločenskou reformou z čias vlády Márie Terézie bolo zavedenie urbára. Urbár v Nižnej Myšli je uvádzaný od 23. augusta 1773, k jeho faktickému uvedeniu došlo 31. decembra 1773. Právnickou osobou, ktorá vlastnila majetky bývalého premonštráckeho prepošstva, bolo Kolégium jezuitov v Košiciach.. Jezuiti okrem duchovno-pastoračnej dimenzie svojho pôsobenia vystupujú tu ako vlastníci a zemepáni. Obyvatelia obce boli poddanými sedliakmi (spravidla vlastnili usadlosť) a želiarmi (nemajetnými, ktorý vlastnili aspoň dom). Urbár upravoval povinnosti poddaného voči zemepánovi.

späť hore ->


Obecné záležitosti na rozhraní 18. a 19. storočia

     V roku 1790 bol prejednaný pas neokolonistu z Alsaska, čo dokazuje, že nemeckí neokolonisti prišli na myšlianske panstvo z oblasti Alsaska.
    V roku 1793 bola na lesnom úrade podaná žiadosť o potrebe výstavby nového kostola v obci, na ktorú lesný úrad reagoval až roku 1798. S výstavbou dnešného barokovo-klasicistického chrámu sa začalo roku 1802, kostol bol dokončený roku 1805. Interierovo bol dotvorený v rokoch 1808- 1822. Veža bola dokončená a zastrešená až roku 1827.
    Po vzniku studijného fondu bol v Nižnej Myšli zriadený inšpektorát myšlianskych majetkov, ktorý sa od roku 1790 transformoval na provizorát a do jeho správy patrili úradníci majetkov v Brestove, Šarišských Lužiankach a v Bodrogkisfalude. Provizorát mal troch ochrancov lesov v Nižnej a Vyšnej Myšli a v Olšovanoch. Okrem nich tu pracovali aj dvaja debnári a hajdúch, ktorý mal službu pri pokladnici. Táto pokladnica vyplácala mzdy profesorom akadémie, gymnázia a Národnej školy v Košiciach. Dávala dôchodky penzionovaným členom zrušenej jezuitskej rehole a prispievala na učebné pomôcky košických škôl. Myšliansky provizor mal na starosti aj tzv. pivničné hospodárstvo. V rozľahlých pivniciach kláštora sa sústreďovalo víno z viníc Tokajskej oblasti.
    Situácia sa zmenila v roku 1802, keď cisár František I. vrátil premonštrátom jasovské a leleské opátstva. Do bývalého premonštráckeho kláštora v Nižnej Myšli premiestnili sídlo prefektorátu a jasovský dištrikt verejných základín premenovali na myšliansky - districtus myslyensis, hoci sa na úradných listinách aj o niekoľko desaťročí používala pečať s označením "jasovský". V roku 1805 bol prefektorát premiestnený do Trebišova.
    Sídlo lesného úradu bolo od roku 1816 opäť v Nižnej Myšli, najneskôr v prvej polovici 19. storočia z riadil študijný fond na Dringáči horáreň.
    V roku 1867 bol daňový úrad z Nižnej Myšle presťahovaný do Ždane a do nižnomyšlianskeho kaštieľa sa prisťahovala prefekt nižnomyšlianskeho domínia gróf Jozef Korniss s úradníkmi.
    Farár Duschek v roku 1887 opustil nevyhovujúcu starú faru a presťahoval sa aj s kaplánom do budovy kláštora. V západnom krídle budovy umiestnili rímskokatolícku ľudovú školu a byty učiteľov. Starú faru aj školu predali. V roku 1892 bola v obci zriadená detská opatrovňa a v roku 1895 matričný úrad, ktorý tu fungoval do roku 1969, kedy bol presťahovaný do Ždane.
    V rokoch 1870-1872 postavili cez chotár obce železničnú trať, spájajúcu Košice so zemplínskymi mestami.
    80. a 90. rokoch 19 storočia sa mnohí obyvatelia obce vysťahovali do Ameriky. Niektorí sa tam usadili natrvalo, iní sa vrátili. Priniesli so sebou úradné cirkevné a občianske doklady o krste, sobáši a úmrtí, ktoré sú uložené vo farskom archíve v Nižnej Myšli.

späť hore ->


Obdobie dvoch svetových vojen

     Záznamy obecnej kroniky o priebehu a vplyve 1. svetovej vojny na obec nič nehovoria. Uvádza sa v nej iba to, že v roku 1914 padol vo vojne miestny učiteľ Ján Ujhelyiml. Účastníkom bojov na tilianskom fronte na Pijave bol neskorší kostolník Pavol König. Bojoval ako vojak pešieho pluku v prvej línii. Vo vojne bol ranený, našťastie sa vrátil domov. Spomínal , že na fronte jedli od hladu aj slimáky. Tých , čo bojovali v 1. svetovej vojne bolo určite viac, ale kronika ich neuvádza.
    Najstarší obyvatelia spomínajú, že počas 1. svetovej vojny zrekvírovali dva menšie zvony, ktoré dal uliať farár F. Knauth v druhej polovici 19.storočia. Po vojne, v roku 1922, si dali farníci uliať dva menšie zvony, no počas 2. svetovej vojny opäť väčší z nich zrekvírovali maďarskí vojaci.
    V roku 1926 bol v lokalite Skalky otvorený kameňolom. Priemyselnou traťou bol napojený na miestnu železničnú stanicu. Urbariát Nižnej Myšle, ako vlastník Skalky, prenajal lom firme Roth & Gros zo Ždane, ale už roku 1930 ho prevzala firma Andezit. V lome našlo prácu 30 - 50 zamestnancov.
    Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 pripadla južná časť Slovenska Maďarsku a s ním aj Nižná Myšľa. Pritom obyvateľstvo bolo čisto slovenské. Obec museli opustiť české rodiny, ktorých členovia boli zamestnaní na železničnej stanici a 10. novembra aj česko-slovenkí pohraniční vojaci. V ten istý deň prišli do obce maďarskí vojaci. Nasledujúci deň prevzali maďarskí úradníci notársky, železničný a poštový úrad. Československú korunu nahradili maďarské pengö v nevýhodnom pomere 7 : 1. Pre niekoľko detí maďarskej národnosti bola zriadená maďarská trieda, ale v dvoch triedach sa vyučovalo okrem maďarčiny aj po slovensky. Mládež vo veku od 12 do 20 rokov bola začlenená do polovojenského spolku Levente, kde sa prevádzal vojenský výcvik. Rómsku osadu, ktorá bola na urbárskom pozemku južne od obce pri Ždani, presťahovali k Olšave pod Skalkou.
    Po vypuknutí 2. svetovej vojny vypovedalo Maďarsko vojnu Sovietskemu zväzu, v roku 1941 bola vyhlásená mobilizácia a mladí muži aj z Nižnej Myšle boli po výcviku posielaní na front. V roku 1944 boli z obce odvlečené židovské rodiny Vojtecha Berkoviča, H. Rothovej, vdovy Šeľmešovej a troch rodín Tronšteinovcov. Ich majetok bol sčasti rozpredaný a sčasti rozkradnutý. Rodiny boli deportované do Košíc a neskôr do koncentračného tábora v Osvienčime. Po vojne sa vrátili štyria, jeden muž a tri dievčatá. Po ročnom pobyte v obci sa vysťahovali do Palestíny. Mlyn, ktorý dali postaviť Tronšteinovci a pred vojnou ho vlastnila vdova Šeľmešová, prevzal v roku 1948 Ladislav Dajko s príbuznými.
    V novembri 1944 sa k obci blížil front. Civilné obyvateľstvo znepokojovali nočné prelety lietadiel a dunenie diel. V kláštore, v priestoroch školy boli školení maďarskí vojaci a odtiaľ boli posielaní na front. V novembri 1944 dorazil do obce nemecký pracovný oddiel s ruskými zajatcami, boli ubytovaní v priestoroch školy. Bola tu ziradená aj vojenská nemocnicnica, v ktorej ošetrovali ranených vojakov z línie frontu. Nemci nútili mužov do zákopových prác v lesoch nad Dringáčom. Mnohí muži z obce ušli. Ustupujúci Nemci ničili dôležité strategické uzly. Železničnú stanicu podpálili, pričom úplne zhorel sklad. Detonovali všetky železničné mosty cez Hornád, Torysu a Olšavu, koľajnice, výhybky, telegrafné stĺpy. Večer 17. decembra 1944 sa obec dostala do frontového pásma. Sovietské vojská boli rozmiestnené v lese pod Červeným vrchom a s pomocou mínometov a leteckých náletov ostreľovali nemecké pozície oproti Dringáču, kde boli zakopaní nemeckí pešiaci. Týmito strelami bola zasiahnutá aj obec. 18. decembra pri leteckých náletoch sovietských vojsk zahynuli dvaja obyvatelia a obec zasiahol požiar. Preľaknuté obyvateľstvo sa ukrývalo v pivniciach kláštora, fary a väčších gazdov. Vo farskej pivnici sa každé ráno slúžila omša, ba slávili sa tam aj vianočné sviatky roku 1944.
    Kým sa obyvateľstvo skrývalo, vojaci rabovali domy a kradli hospodárske zvieratá. 2.januára 1945 dopadlo na obec po väčšej prestrelke niekoľko delostreleckých granátov a opäť zahynul jeden človek. Podobne po bombardovaní 5. januára zahynula jedna žena a zničených bolo niekoľko domov. 17. januára Nemci vyhodili do povetria všetky mosty a a rozbili hradskú smerom na Ždaňu. Po týchto akciách ustúpili ďalej na západ. Predpoludním 18. januára prišli do obce prví sovietski vojaci. Utrápení obyvatelia, po piatich týždňoch bojov a neistoty, vychádzali z pivníc. Sovietski vojaci po krátkom odpočinku odtiahli smerom k Vyšnej Myšli.
    O tri týždne neskôr prišla do obce ďalšia skupina sovietskych vojakov, ktorých úlohou bola oprava železničnej trate, vodárne a mostov. Ubytovaní boli v miestnej škole. Muži, ktorí vlastnili kone pomáhali pri prevážaní sovietskej munície z Kuzmíc a Trebišova do Družstevnej pri Hornáde. Iní pomáhali pri náročných opravách zničených komunikácii, nakoľko obec bola odrezaná od Košíc a dostupné priechody boli zamínované. Zásobovanie obce bolo skomplikované aj rozvodnenými tokmi riek v jari 1945. Železničná doprava bola obnovená začiatkom mája 1945 a sovietske vojsko po trojmesačnom pobyte opustilo obec. Materiálne škody boli odstraňované postupne. Obyvatelia obce dostali od štátu čiastočnú náhradu škôd. Z príspevku štátu aj obce bol opravený most cez Hornád, ktorý spájal obec s pozemkami . V roku 1946 zaviedli do obce elektrický prúd.
    Aj po vojen bol život v obci ako aj na celom Slovensku ťažký. Bol zavedený lístkový systém na múku, mäso, masť, cukor a mydlo. Pre roľníkov bola zavedená dodávková povinnosť ( kontingent) na obilie a mlieko, neskôr aj na mäso a vajcia, podľa veľkosti hospodárstva.
    Priamo vo vojne zahynulo alebo zostalo nezvestných 20 osôb, slobodní Ján Bodnár, Bartolomej Doro, Bartolomej Gorej, Anton Herpák, Jozef Kimler, Ladislav Kimler, Adrej Lipnický, Peter Marhevský, Imrich Mozgo, Ján Štein, otcovia rodín Ján Brečko, Bartolomej Furman, Imrich Furman, Štefan Grega, Jozef Juhás, Imrich Kmeco, Ladislav Konrády, Michal Košč, Michal Lacko a Jozef Petrus. Niekoľkí zostali trvalými invalidmi. K obetiam je potrebné zarátať aj štyri civilné osoby, ktoré zahynuli pri prechode frontu a 10 Židov.
    Obetiam 1. a 2. svetovej vojny je v obci postavený pomník. Bol postavený v roku 2004 na podnet starostu Jozefa Vébera. Výstavbu pomníka zrealizoval pán Emil Doro mladší.

     Pomník obetiam 1. a 2. svetovej vojny a holokaustu


















    Pamiatke oslabodenia obce sovietskou armádou je venovaná pamätná tabuľa, umiestnená na budove Obecného úradu

späť hore ->


Školstvo

     Od októbra 1944 sa pre vojnové udalosti v obci nevyučovalo. V škole bolo ubytované maďarské a neskôr nemecké vojsko. Vyučovanie bolo obnovené 9. apríla 1945. Vyučoval Andrej Tynus a pomocná učiteľka Mária Petránová. Nariadením Slovenskej národnej rady č. 5/1944 boli školy všetkých stupňov a kategórii poštátnené. Rímskokatolícka škola v Nižnej Myšli sa tak stala od roku 1945 štátnou ľudovou školou.
    Od školského roku 1948/49 žiaci 6. až 9. ročníka navštevujú školu v Ždani. Do roku 1954 chodili žiaci do Obvodnej strednej školy v Ždani peši. Od 1. mája 1954 prechádzal obcou autobus na linke Košice - Skároš denne dvakrát, ráno aj napoludnie tak, aby žiaci nemuseli chodiť pešo.
    16. marca 1948 sa uskutočnilo v škole 1. filmové predstavenie, bol premietnutý celovečerný film Jánošík.
    V škole sa konali oslavy Dňa víťazstva, SNP, 1. mája, 9. mája, výročia bojov na Dukle, vzniku ZSSR, deda Mráza, sľuby pionierov. Realizoval sa zber papiera, kovošrotu a handier. Organizované boli brigády na pomoc JRD a pri skrášľovaní obce.
    Na žiadosť zamestnancov JRD bola zriadená v roku 1956, v priestoroch základnej školy, materská škola. Prvou učiteľkou materskej školy bola Mária Baltesová.
    V jeseni 1957 bola za účelom zvýšenia odborných znalostí družstevníkov zriadená družstevná škola práce, na ktorej prednášali odborníci z hospodárskej školy.
    V roku 1960 nadobudlo platnosť uznesenie ÚV KSČ o bezplatnom poskytovaní školských pomôcok pre všetkých žiakov. Žiaci dostali 1. septembra všetky učebnice, písanky, výkresy, písacie a kresliace potreby zdarma. pôsobení a 40 ročnej aktívnej činnosti v obci, odchádza do dôchodku riaditeľ školy Andrej Tynus. Novým riaditeľom sa stal učiteľ Pavol Lacko.
    V roku 1965 bol do budovy školy zavedený vodovod. Pre rómskych žiakov bola zriadená samostatná trieda, v ktorej učila Marta Vinterová.
    Dnešní žiaci by si to nechceli ani predstaviť, ale v roku 1968 bol zavedený 11 dňový vyučovací cyklus, čo znamenalo, že žiaci mali voľnú iba každú nepárnu sobotu. Našťastie toto nariadenie platilo iba jeden rok. Počty žiakov v škole sa v 60-tých a 70-tých rokoch pohybovali okolo 140 žiakov.

späť hore ->


Kultúrny život v obci

     Po roku 1945 kultúrno-spoločenský život v obci riadila Miestna osvetová rada, jej predsedom bol Pavol Lacko. Najaktívnejšia bola skupina 20 - 25 mladých ľudí organizovaných v Zväze slovenskej mládeže, tí usporadúvali tanečné zábavy, v zimnom období nacvičovali divadelné hry.
    Ochotnícke divadlo nacvičoval Jozef Brunacký, ktorý mal vyššie priemyselné vzdelanie a Ladislav Brečko, ktorý študoval v cirkevnom seminári. Repertoár ochotníckeho divadla tvorili hry Kamenný chodníček, Strídža spod hája, Kubo, Hora volá, Samotár, Rozmajrín, Krížová cesta, Slobodní manželia, Bacúchovie dvor, Matka a ďalšie.
    Do roku 1946 sa hrávalo divadlo v škole, potom v tanečnej sále v bývalej budove Jednoty a neskôr v kultúrnom dome, v drevenom baraku. Medzi významných hercov v našej obci patrili F. Seman, J. Martón, L. Gorej, J. Jaššová, M. Brečková, R. Schillerová, B. Lacko, P. Lacko, P. Albrecht, J. Furman, M. Kimler, L. Dudáš, L. Žuk, J. König, V. Šteinová, B. Lukáč, P. Rusnáková, B. Pach, B. Štein, P. Peterčáková.
    Kultúrne zvyky a obyčaje z Nižnej Myšle boli roku 1946 nahraté v košickom rozhlase. Neskôr bola nahratá aj svadba z našej obce, kde hlavné úlohy stvárnili F. Seman a M. Vasiľová.
    V 50- tých rokoch nacvičoval divadlo J. König, zanietený ochotníky propagátor. Myšľanský herci 60- tých rokov boli B. Šoffa, L. Vasiľová, B. Lacko, L. Hudák, P. Kozlaiová, E. Baltesová, M. Nyulasziová, V. Bálint, M. Semanová, B. Vasiľ.
    V 70-tých rokoch hrali divadlo J. Lakatoš, J. Dulovič, M. Postredná, M. Mozgová, R. Postredná, H. Gregová, J. Pribula, F. Dorov, L. Seman, neskôr sa k nim pridali a niektorých vystriedali F. Pach, L. Bálint, M. Gregová, V. Bujdošová, M. Pribula, R. A M. Belasovci, M. Nagyová, M. Jenčíková, E. Gašparová. Ich repertoár tvorili hry: Strídža spod hája, Ulička, Škriatok, Pyšná páva. Hry režírovali pán učiteľ Janáčik, T. Belanová a Pavol Véber a B. Vasiľ.


























dolný rad zľava: J.Dulovič, M. Jenčíková, F. Dorov,M. Nagyová-Baltesová,J. Lakatoš
stredný rad: R. Belás,A. Nyulasiová, M. Pribula, M. Gregová, P Véber, V. Gregová- Drotárová, E. Gašparová- Naďová, M. Belás, M. Gregová- Takáčová
horný rad: V. Brunacká,† M. Vasiľová,H. Vinterová,L. Bálint, B. Dorov.

    V roku 1972 získal ochotnícky súbor 2. miesto v okresnej súťaži malých javiskových foriem. Na krajskej súťaži v Spišskej Sobote získali mládežníi 1. miesto. V súťažnej hre účinkovali J. Lakatoš, J. Dulovič, M. Gregová, V. Bujdošová, M. Koščová, M. Gregová.
    Od 80-tých rokov boli nacvičené dve detské divadelné hry, Popoluška v réžii pani H. Koščovej a Mačkin dom v réžii pani K. Forgáčovej, vtedajšej riaditeľky Miestného kultúrneho strediska.

Tanečný súbor Myšľan  vznikol v roku 1971 a bol vedený Júliusom Dulovičom. Členmi súboru boli M. Postredná, H. Gregová, L. Gorej, V. Štein, M. Šišlerová, M. Mozgová, R. Martónová, J. Lakatoš, L. Kopina, F. Olšinár. Na harmonike hral J. Vinter.






















Horný rad zľava:L. Kopina, R. Martonová, J. Lakatoš, M.Mozgová-Feketeová, J.Vinter, M. Mozgová-Kračúnová, F.Olšinár,M.Šišlerová-Glajcová,V. Štein
Dolný rad zľava: J. Dulovič, M. Postredná, H. Gregová-Matisová, L. Gorej.

späť hore ->


     V roku 1994 bol založený detský folklórny súbor Mašlička, ktorý viedla Dr. Marta Sekelová, choreografom súboru bol Ing. Ladislav Bačinský V súbore tancovali deti z Myšle aj zo Ždane. Po zaniknutí súboru boli jeho krásne kroje odpredané ZŠ v Čani.
    Hudobná skupina The Kropolis neskôr Loving Boys vznikla pod hlavičkou SZM, hrávali v nej J. Lakatoš, J. Dulovič, B. Bálint, L. Jenčík, V. Toth, neskôr V. Pach a speváčka B. Marková.
    Spevácka skupina myšľanských žien, ktorá bola založená roku 1972 sa venovala interpretácii ľudových piesní. Svojimi vystúpeniami spestrovali kultúrny život v obci pri rôznych príležitostiach. Reprezentovali obec v súťaži Dargovská ruža. Bola to súťaž v interpretácii ľudovej piesne, názov súťaže je spojený s oslobodzovacími bojmi na Dargove počas 2. svetovej vojny a symbolizuje šípové ruže okolo pamätníka na Dargove. Naše ženy, myšľanské sexteto, obsadili v treťom ročníku 2. miesto v kategórii "skupinový spev" do 35 rokov. V piatom ročníku obsadili 1. miesto v tej istej kategórii. Dvakrát postúpili do celokrajského kola. V Kežmarku obsadili 2. miesto a v Humennom 3. miesto zo 112 súťažiacich skupín. Ako hostia súťaže vystúpili na 30. ročníku, ktorý sa konal 5. februára 2000 vo Svinici.






















Myšľanské "Sexteto"(zľava):P. Kimlerová, T Belanová, P. Pachová, M. Tomčová, H. Koščová, P Lukáčová

    K zakladajúcim členkám súboru pani P. Pachovej, P. Kimlerovej, P. Lukáčovej, H. Koščovej, T. Belanovej, M. Tomčovej sa pridali pani M. Gaľašová, A. Tóthová, A. Takáčová, H. Pietraszeková, M. Glajcová, Ing. Vasiľová, PeaDr. M. Vlasatá.




















Zľava:M. Gaľašová,M. Glajcová, P. Pachová, G. Tóthová, H. Pietraszeková, Ing. P. Vasiľová,A. Tothová, P. Kimlerová, P. Lukáčová.




















Zľava: M. Gaľašová, M. Glajcová, PaedDr. M. Vlasatá, M. Grendelová, P. Pachová, Ing. P. Vasiľová, A. Takáčová, P. Kimlerová, H. Pietraszeková.

    V speváckej tradícii pokračovali členky Socialistického zväzu mládeže I. Véberová, J. Dorová, M. Kimlerová, K. Bujdošová, M. Feketeová, H. Jenčíková.
























    Od roku 1993 v obci úspešne pôsobí spevácky zbor Zrnko, ktorého zakladateľkou a vedúcou je Mgr. Helena Kmecová. Zbor účinkuje pri slávnostných cirkevných obradoch neďeľných svätých omší a kultúrnych akciách sporiadaných obcou.

späť hore ->


Stavebná činnosť v obci

     Divadelné predstavenia, ako aj ostatná kultúrno osvetová činnosť sa mohla od roku 1955 naplno rozvíjať vďaka novopostavenému kultúrnemu domu - baraku, na ktorý dostala obec dotáciu od Okresného národného výboru. Barak stál na mieste dnešnej prístupovej cesty ku kultúrnemu domu, rovnobežne s Obchodnou ulicou.















drevený barak

    Pre potreby kultúrno-osvetovej činnosti aj pre potreby občanov sa roku 1967 začolo s výstavbou nového kultúrnoho domu. Starý Barak musel byť zbúraný. Výstavbu realizovali občania obce v rámci organizovaných brigád. Do konca roka bola zrealizovaná hrubá stavba, pripravená na zakrytie. Prvá etapa výstavby KD bola ukončená roku 1970, KD bo slávnostne otvorený. Konali sa v ňom filmové predstavenie, obec v roku 1970 zakúpila aj novú premietačku. Ku KD boli postupne pribudované budovy dnešnej pošty a klubu mladých a nokoniec budova Obecného úradu, ktorá bola daná do užívania roku 1975. V priestoroch dnešnej pošty boli potraviny, kde počas ich existencie predávali pani Mária Jamborá a Paulína Vargová .



























    Oplotenie okolo KD, Obecného úradu a pošty bolo postavené z kameňa zo Skalky. Výstavba bola realizovaná v roku 1974 taktiež brigádnicky.
    V roku 1971 bola presťahovaná pošta z domu L. Oberleho, pri Hlavnej ceste, oproti Veľkej autobusovej zastávky (dom bol demolovaný), do rekonštruovaných priestorov v Dajkovom dome, ktorý bol v tom čase v štátnej správe.
    V roku 1975 bolo v priestoroch Dajkovho domu zriadené Expreso, kde sa stretávala najmä myšľanská mládež. Prvou vedúcou bola pani Peterčáková.
    V roku 1974 sa zpočalo s výstavbou nového Všešportového areálu na výmere takmer 2 hektáre. Vo Východoslovenských novinách z mája roku 1974 sa písalo "V týchto dňoch sa začali práce na výstavbe 2 hektárového všešportového areálu, ktorý ešte do konca júna oplotia. Iba hodnota oplotenia je 200 tisíc Kčs. Jeho súčasťou bude futbalové a hokejové ihrisko, bežecká dráha, bazén, krytá tribúna a byt pre hospodára. Celková hodnota diela bude 2,5 milióna Kčs. Ukončený bude v ďalšom volebnom období, kedy sa plánuje aj výstavba ZDŠ s piatimi triedami a plynofikácia obce." Areál bol dokončený v druhej polovici 70-tých rokov.

















    Prípravné práce pre výstavu vodovodu sa začali od roku 1959. Voda z teplého prameňa pri Koscelku bola odvedená, čím myšľanské ženy stratili možnosť tam prať. Prameň sa prehlboval, rozširoval a hľadali sa nové pramene. Behom roka vodu vyvierajúcu spomedzi kameňov asi z 15 miest sústredili do betónového kanála a celé zakryli betónovým príklopom. Ako náhradu za staré a obľúbené miesto na pranie, upravili si ženy poniže prameňa nové miesto kde prali šaty vo vode odtekajúcej z upraveného prameňa.






















    Koncom novembra 1960 bola celá obec rozkopaná, nakoľko sa začalo s výstavbou vodovodu. Vodovod je realizovaný štátnou investíciou. Po uložení potrubí, namontovaní hydrantov, boli priekopy na jar roku 1962 zasypané. Pri Koscelku bol vybudovaný dom pre strážnika a údržbára, strojovňa. V lese nad Koscelkom boli vybudované dva vodojemy. V júli 1964 bol dokončený vodovod. Neboli dodané regulačné ventily a tak často dochádzalo k poruchám, hlavne v dolnej časti obce.. Správcom vodovodu bol Anton Straka.
    Kameňolom na Hradnom vrchu (Várhegy) pri obci bol roku 1959 otvorený kameňolom na tufový kameň, ako súčasť hospodárstva MNV. Horná vrsva zeminy bola odkrytá buldozerom a tak bol kameň lámaný z povrchu. V kameňolome pracovalo spočiatku 10 robotníkov, neskôr už len 5. Jeden kubík kameňa stál spočiatku 35,- Kčs, neskôr 29,- Kčs. V lete toho istého roku sa kameň prestal lámať.
    V roku 1963 bol poškodený most cez Hornád, čím boli poľnohospodári odrezaní od pozemkov za mostom. Most v Ždani ešte nebol a tak museli chodiť na polia cez Krásnu nad Hornádom, čo bolo veľmi nákladné. Preto bola cez Hornád postavená lanová lavička. Montáž lavičky zrealizovali občania svojpomocne. V roku 1966 bola prevedená generálna oprava mosta.
    Reguláciu Hornádu si vyžiadali časté záplavy. S prípravnými prácami sa začalo roku 1964 navážaním lomového kameňa a výstavbou barakov pre robotníkov na sútoku Hornádu a Olšavy.
    Kamenné schodisko ku kostolu a ohrada boli postavené roku 1968, zo zbierky veriacich.
    Širokorozchodná trať spájajúca ZSSR a VSŽ Košice, vedúca okolo našej obce sa začala stavať v roku 1964. Začiatkom roka boli zahájené práce na výstavbe ubytovacieho strediska na železničnej stanici s kapacitou 300 - 350 lôžok.
    V súvislosti s výstavbou trate bol postavený prejazd a nadjazd. Bola urobená preložka štátnej cesty do Košíc, ktorá predtým viedla cez Sajkov a zrušený bol prejazd na hlavnej trati "U Baraneho", dnešný domček pri trati medzi Nižnou Myšľou a Hutkou.
    Pri kladení nosníkov nadjazdu sa zúčastnila stranícka a vládna delegácia na čele s prezidentom ČSR a vedúcim tajomníkom ÚV KSČ Antonímom Novotným.
    V roku 1979 začala do obce premávať mestská autobusová doprava, linčka č.28. V rokoch 1978 - 1981 bol oplotený cintorín a vyrúbané všetky porasty živého plota.


















späť hore ->


Jednotné roľnícke družstvo

     21. septembra 1956 bolo znou založené menšinové JRD ktoré hospodárilo na 60 ha pôdy. Správu držstva tvorili: Ladislav Lacko, Jozef Mesároš, Michal Demko, Bartolomej Bujdoš a Juraj Caran. Aby sa družstvo okrem rastinnej výroby mohlo venovať aj živočíšnej výrobe, v jeseni začalo výstavbu dreveného kravína a ošíparne.
    V roku 1957 bolo strojno-traktorovou stanicou v Barci v obci zriadené brigádnicke stredisko, ktoré malo na starosti obrobiť pozemky JRD v Nižnej Myšli a Skároši, pod vedením agronóma malo stredisko 14 zamestnancov, z toho 11 bolo traktoristov. Vybavené bolo 11 traktormi a inými poľnohospodárskymi strojmi. V roku 1960 na jar bolo zrušené brigádnické stredisko a stroje boli pridelené JRD Nižnej Myšli, Vyšnej Myšli a Skárošu.
    V dňoch od 15. do 18. októbra 1957 bolo založené celoobecné JRD. Po trojdňovom presviedčaní sa do JRD prihlásilo 183 malých a stredných roľníkov. Výmera obhospodarovanej pôdy sa zvýšila na 984 ha, z toho 690 ha ornej pôdy. 20.októbra na spoločnej schôdzi nových a starých družstevníkov, za prítomnosti predsedov KNV a ONV, bola doplnená správa družsva z nových členov.
    Nasledujúci deň začali družstevníci spoločnú orbu. Boli rozorané medze, odstránené pomedzné kamene a úzke parcely sa premenili na široké lány.
    Vo februári 1958 sa konala výročná schôdza ešte menšinového JRD, na nej bola zvolená nová správa celoobecného JRD, za predsedu bol zvolený Ladislav Oberle. Na jar sa začalo so sústreďovaním hovädzieho dobytka, ošípaných, obilovín na siatie a hospodárskych strojov. Sústreďovanie bolo sprevádzané neochotou, družstevníci ťažko dávali svoje hospodárske zvieratá do spoločného družstva. Poľnohospodári nechceli odovzdať kone.






















    Neboli sústredné ani obiloviny na siatie a zemiaky na sadenie. Tieto museli byť kúpené. Prvé roky hospodárenia v družstve boli ťažké a neefektívne. Súviselo to s neodbornosťou riadiacich pracovníkov, prestarlými družstevníkmi, nakoľko mladí radšej odchádzali do práce do rôznych závodov, nedostatočnou pracovnou morálkou.
    Obdobie od roku 1958 bolo úspešnejšie aj vďaka tomu, že predsedom družstva sa stal enerický Ladislav Oberle. Boli postavené dve maštale a ošípareň, kúpili sa ďalšie stroje. Družstvo malo 800 ks hovädzieho dobytka a 1000 ošípaných. Obhospodarovala 1150 ha , z toho 730 ha pôdy. Bol nedostatok pracovných síl, kto dal do družstva pôdu, musel zabezpečiť pracovníkov z rodiny. Obilie bolo kosené samoviazačom a ukladané do krížov. Zvážalo sa do snopov a mlátilo až do decembra. Krmivo pre dobytok bolo kosené kosačkou ťahanou koňmi, ale do stohov sa ukladalo ručne. Cukrovka bola čistená ručne. Dojičky dojili ručne, stádo bolo napájané z vedier, hnoj bol vynášaný fúrikom na hnojisko. Prístupové cesty boli v období dažďov nezjazdne. Ťažká bola práca prvých družstevníkov.
    Množstvo vykonanej práce sa meralo na jednotky, napr. za pozbieranie 8 vriec zemiakov vyoraných pluhom bolo 1,25 jednotky, pričom za jednotku sa vyplácalo 8 korún a 2,5 kg zrna. Po odrobení 160 dní na družstve bol nárok na záhumienku.
    V 60-tých rokoch družstvo prosperovalo, pribudli nové objekty, mechanizmy. V roku 1967 bolo miestne JRD zaradené medzi družstvá s vyššou hospodárskou úrovňou. JRD zápasilo s nedostakom pracovnýh síl, čo bolo riešené brigádami občanov v čase ich osobného voľna.
    V roku 1972 sa JRD Nižná Myšľa zlúčilo s JRD Vyšná Myšľa. Hospodárilo sa na výmere 1800 ha. Novým predsedom družstva sa stal Ing. Ján Baník. V roku 1976 sa pričlenili JRD Krásna nad Hornádom, Barca, Šebastovce, Vyšná a Nižná Hutka, hospodárilo sa na výmere 4000 ha. Po dvoch rokoch sa oddelili k ŠM Valaliky Barca a Šebastovce, výmera pôdy bola 3700ha. JRD bolo najväčším pestovateľom zeleniny v okrese.
    V roku 1973 bola postavená pre pracovníko družstva 6-bytová bytovka. V roku 1977 bolo postavené letisko pre poľnohospodárske účely pri Vyšnej Myšli. V severnej časti obce boli vybudované základy a suterén novej administratívnej budovy. V roku 1978 sa začala výroba v tvarovni krmív, v ktorej boli vyrábané granulované krmivá. Vedľa tvarovne krmív bola v roku 1979 postavená sušička. V tom čase hospodárilo družstvo so ziskom 1,748 mil. Korún V rokoch 1978 - 1984 bol predsedom JRD Jozef Véber, od roku 1984 do 1993 Ing. Mikuláš Gross, 1993 - 1994 Ján Ferenčík, od roku 1994 František Peterčák.
    Po roku 1989 nastal útlm v poľnohospodárstve a družstvo začalo vykazovať každoročne niekoľkomiliónové straty. Do roku 1993 bol zrušený chov teliat vo Vyšnej Myšli, hydiny v Krásnej a v roku 1997 aj pestovanie zeleniny v celej výmere.

späť hore ->


Organizácie v obci


Mládežnícke organizácie

     Československý zväz mládeže bol založený začiatkom 60-tých rokov. Jej prvým predsedom sa stal B. Šoffa. Mládežníci sa stretávali v hornej miestnosti na starej fare (východné krídlo kláštora), kde bola predtým umiestnená cirkevná knižnica. Usporadúvali si tu čajové večierky, hrali spoločenské hry a pripravovali sa na rôzne kultúrne podujatia, s ktorými vystupovali v starom kultúrnom dome. Medzi najaktívnejších členov patrili L. Vasiľ, B. Lacko, L. Hudák, P. Kozlaiová, E. Baltesová, M. Nyulasziová, R. Semanová a ďalší. V roku 1965 prevzal funkciu predsedu F. Postredný. Od roku 1966 sa členovia ČSM zúčastňovali brigád na výstavbe kultúrneho domu aj pri poľnohospodárskych prácach na JRD. Najaktívnejšimi boli B. Vasiľ, L. Naď, L. Štein, M. Nyulasziová, R. Molnárová, R. Bálintová, F. Bálint, A. Repáková, B. Véber a ďalší.
    Socialistický zväz mládeže bol založený roku 1969. Jeho prvou predsedníčkou bola Mária Véberová (Galašová) a tajomníčkou Mária Gorejová.
    Priestory klubu boli zriadené v novom kultúrnom dome, v miestnostiach pod javiskom. Zu sa mládež schádzala pri posedeniach, spoločesnkých hrách, kvízoch, nácvikoch kultúrnych programov a pod.
    V roku 1971 bol klub zriadený v zrekonštruovaných prízemných priestoroch starej fary (dnešné múzeum). V najväčšej miestnosti si mládež usporadúvala diskotéky, kvízy, kultúrne vystúpenia, literárne súťaže, nacvičovali tu programy atd. V jednej z miestností mali zriadený bar.





















    V tom čase bol predsedom SZM ambiciózny Jozef Latoš, čo sa prejavilo v čulom spoločenskom živote myšľanskej mládeže. Nacvičované boli divadelné hry, usporadúvali tanečné zábavy, stretnutia mládeže z okolitých obcí na futbalovom ihrisku, vatry pod lesom, estrády, s ktorými vystupovali aj v okolitých obciach. Usporadúvali brigády pri akciách MNV a pomoc pri žatevných prácach na JRD. V roku 1972 a 1973 usporiadali zájazd k Čiernemu moru do Rumunska. Výrazný úspech dosiahli v súťažiach záujmovej umeleckej činnosti a to najmä v dramatickej tvorbe. Na okresnej súťaži roku 1972 obsadili 2. miesto. Na krajskej súťaži v Spišskej Sobote získali 1. miesto. Založili folklórny súbor Myšľan, hudobnú skupinu The Kropolis, ktorá sa neskôr premenovala na Loving Boys .
    V roku 1973 bol predsedom František Pach, od roku 1975 Lúlius Dulovič a v roku 1977 J. Brunacký.
    Za pôsobenia predsedníčky Ivety Furmanovej došlo k ďalšiemu oživeniu činnosti, príchodom novej generácie, ktorá sa venovala novým modernejším formám zábavnej činnosti. Pripravovali vystúpenia moderných tancov, ale venovali sa aj folklóru, pripravovali estrády, súťažné odpoludnia. V tradícii hudobnej produkcie pokračovala skupina Surf, v ktorej hrali J. Meco(vedúci), R. Belás bicie, L. Kimler gitara. Pokračovateľkou skupiny Surf bola skupina Skrat, ktorej vedúcim bol opäť J. Meco.
    Zväzáci organizovali túry, najobľúbenejšia bola túra na snežienky, ktoré v tom čase ešte neboli zákonom chránené. Obľúbené boli tanečné zábavy. K najaktívnejším členom SZM patrili I. Véberová, J. Dorová, M. Kimlerová, k. Bujdošová, j. Véber, P. Furman, H. Jenčíková, P. Gorej a ďalší.
























V poredí M.Kimlerová-Herpáková, zľava K.Bujdošová-Zajacová, J.Dorová-Véberová, I.Véberová-Krajcárová, I. Furmanová-Bittová, V.Lukáčová- Kemenyová Horný rad: F. Seman, P. Gorej, H. Jenčíková-Kmecová, P. Furman,J. Véber, L. Kmec

    Organizovaná činnosť mládeže po roku 1989 zanikla. Klub pre mladých bol zriadený v priestoroch bývalého skladu potravín, súčasť KD, v roku 2004, ten spravoval V. Dzubák. Mladí sa stretávali pri spoločenských hrách, veľkú obľubu mal najmä stolový tenis, krátky čas využívali mladí internetový klub, ktorý bol zriadený na poschodí KD. Po odchode V. Dzubáka do zahraničia klub zanikol. Od februára 2007 bol v spomínaných priestoroch opäť otvorený klub mladých, ktorého činnosť koordinuje výbor v zložení: M. Lukáč, Š. Lukáč, I. a J. Dulovičové, T. Novák, T. Varga a T. Vida.

späť hore ->


Zväzarm

    
    Zväz pre spoluprácu s armádou bol v obci založený začiatkom 50-tých rokov. Prvým predsedom bol J. Brunacký, neskôr sa vystriedali E. Doro, P. Véber, B. Vasiľ, B. Naď a A. Dudáš. Aktívnymi členmi boli B. Lukáč, L. Kimler a L. Albrecht. Usporadúvali strelecké preteky z malorážnych i vzduchových zbraní a hod granátom. Preteky sa konali na lúke za riekou Olšavou.
    V 70-tých a 80-tých rokoch sa konali preteky o Dukelský odznak brannej zdatnosti, Behy Myšľou a Prechod Slanským pohorím. Po dokončení poľovníckej strelnice v Nižnej Hutke sa chodilo strieľať tam. V roku 1989 organizácia zanikla a zbrane boli odovzdané.
Slovenský zväz žien

    Slovenský zväz žien bol v obci založený roku 1969. Jeho prvou predsedníčkou bola Mária Baltesová, za rok mala organizácia 59 členiek.
    Od roku 1972 bola predsedníčkou Paulína Pachová, v rokoch 1977-1981 Dr. Marta Vlasatá. Členky SZŽ organizovali rôzne kurzy, zapájali sa do verejnoprospešných prác a kultúrnach činností.
    Myšľanské ženy založili spevácku skupinu, ktorá sa venovala ľudovým piesňam. Zúčastňovali sa najmä súťaže Dargovská ruža, svojimi piesňami prispievali ku kultúrnemu programu pri rôznych príležitostiach v obci aj v blízkom okolí.
    V súčasnosti existuje v obci Slovenská demokratická únia žien, jej predsedníčkou je Paulína Pachová. Táto organizácia pôsobí v súčastnosti menej aktívne.
Jednota spotrebné družstvo

    V roku 1912 bol vybudovaný areál Jednoty SD a založené bolo Potravné družstvo. Vo vedení boli miestni občania Peter Šišler, Ján Renker, Repák, tí hospodárili so základnými vkladmi účastinárov vo výške 20 - 200 korún. V prevádzke bolo pohostinstvo a potraviny doplnené miešaným tovarom. V prvom období boli vedúcimi helena Herpáková, Jozef König, Juraj Bujdoš, Juraj Doro, Michal Lakatoš, Lysina a ďalší.
    V rokoch 1939- 1945 sa prevádzka nazývala Szövetkezet. Prevádzku kontroloval Dozorný výbor, ktorý vykonával aj oficiálne riedenie dovezeného liehu na 40o.
    V roku 1957 bo majetk myšľanskej Jednoty súdnou cestou prevedený do majetku Jednoty SD Košice.
    Jednota SD mala po roku 1971 tieto prevádzky: pohostinstvo, predajňu priemyselného tovaru (Vesna) v budove JSD. V budove pri MNVpotraviny a mäsiareň. Potraviny v prenájme u Bujdoša a Espresso v prenájme MNV v budove domu pri mlyne.
    Po roku 1989 JSD začala upadať nástupom súkromných obchodníkov.V roku 1997 mala jednota 365 člečnov, po úprave vkladu na 500,- Sk, počet členov klesol na 153. Po začlenení jednoty SD Košice do Považskej Bystrice, počet jej členov klesol na 69.
    Prevádzky Jednoty boli postupne zrušené a budovy dané do prenájmu. V potravinách bola umiestnená pošta, mäsiareň bola prestavaná na cukráreň. Pohostinstvo bolo prenajaté F. Bálintovi a predajňa roličného tovaru (Vesna) p. Kračunovej.
    Z pôvodných výhod pre členov Jednoty, ostala len zľava 1,5% pri nákupe v predajniach Jednoty.
Červený kríž

    Táto organizácia pracovala v obci do roku 1977 len sporadicky. Po ustanovujúcej členskej schôdzi 23. mája 1977 začala pracovať aktívne s počtom členov 77. Predsedníčkou bola pani Ľudmila Karvanská. Činnosť organizácie bola zameraná predovšetkým na organizovanie bezplatných odberov krvi. Tie sa konali 2x ročne až do roku 1990. Medzi pravidelných a viacnásobných darcov krvi patrili Pavol Brunacký, Viliam Kupec, l. Fejsák, M. Jamborová, P. Kimlerová, J. Nagy, L. Lacko, O. Zupko, D. Kimler, M. Kimler, R. Belas, I. Oberle, V. Lakatošová. Po ukončení odberu pripravila obec pre darcov pohostenie v miestnom KD.
    K ďalším aktivitám patrilo zavedenie tradície v organizovaní stretnutí s dôchodcami pod názvom Posedenie pri samovare organizované v mesiaci úcty k starším, v októbri. Opatrovateľská pomoc starým bezdetným manželom Tynusovým. Súťažné podujatia na získavanie vedomostí a zručností pri podávaní prvej pomoci. Brigády pri skrášľovaní obce a pomoc JRD.
    Za dosahovanie opakovaných dobrých výsledkov získala Základná organizácia Československého Červeného kríža v roku 1980 vlajku a diplom "Vzorná organizácia ČSČK" III. stupňa, následne aj II. a I. stupňa.



























    Predsedníčka pani Karvanská reprezentovala obec v okresných orgánoch ČSČK a Mierového hnutia ako podpredsedníčka.

späť hore ->


Poľovnícka združenie Družba

     Prvým poľovníkom z vojnového obdobia bo Štefan Baltes, zabezpečoval ochranu súkromných pozemkov.
    V roku 1960 zabezpečovala poľovníctvo v našej obci Poľovnícka spoločnosť Izra, neskôr Červená hviezda, ktorej členom bol myšľanský poľovník Jozef Bujdoš. Koncom 60-tých rokov bolo založené Poľovnícke združenie Družba - Mižná Myšľa, ktoré obhospodarovalo 3500 ha plôch.
    Zabezpečovalo poľovnícku činnosť na časti spoločného výukového revíru, pre adeptov poľovníctva v okrese košice - vidiek a vlastného revíru, ktorý PZ obhospodaruje aj teraz. PZ Družba malo roku 2000 na túto plochu 25 poľovníkov z Nižnej Myšle, Vyšnej Myšle, Valalík a z Košíc.
    Najväčší úspech dosiahlo PZ roku 1979, keď sa do sieti chytilo 194 ks zajacov. Cena jednej kolekcie - dve samičky a jeden samec bola 450,- Sk. Odstrel bažantov predstavoval 700 kusov, čo bola ja vďaka existencii bažantnice, ktorá bola zriadená v priestoroch bývalej farmy hydiny menšinového družstva. Ročne bolo v odchove odchovaných 5-6 tisíc kusov bažantích kurčiat. Najväčšiu zásluhu na chove mal pán Jozef Bodnár st. Pre nerentabilitu chovu bola bažantnica zrušená.

















    Vzhľadom na rozvoj poľovníctva a pribúdanie nových členov bolo potrebné pre najväčšiu organizáciu v rámci Slovenska vybudovať aj strelnicu. Tá bola vybudovaná v katastri JRD Mier nad Nižnou Hutkou. Strelnica má parametre s možnosťou zabezpečovať Olympijské hry v streleckých disciplínach.
    K najvýznamnejším poľovníkom v našej obci patrili pán Jozef Véber a Jozef Bodnár.
    Nové PZ Družba a jeho rovír boli schválené rozhodnutím Lesného úradu Košice č. 622/1993 dňa 25. 2. 1993. Majetok PZ bol znížený o Bažantnicu a chatu na sútoku Hornádu a Torysy, ktorú vypálili vandali. V súčastnosti má PZ 26 členov, obhospodaruje výmeru 2670 ha. PZ vykonáva okrem typických poľovníckych povinností aj poľovnícke plesy. V roku 2006 to bol 1. poľovnícky ples v Nižnej Myšli, 2. poľovnícky ples, v roku 2007 bol vo Vyšnej Myšli. Každoročne v júni organizujú Deň poľovníkov pri Koscelku. Spomínané akcie sa tešia mimoriadnej obľube poľovníkov a ich priateľov.
    Výročná schôdza PZ konaná 27. februára 2007 potvrdila zloženie výboru PZ nasledovne: predseda: Bartolomej H e r p á k,
podpredseda: Jozef V é b e r,
tajomník: PhDr. Miroslav S a j k o,
poľovný hospodár: Marián B a b j a k,
finančný hospodár: Rudolf B e l á s,
strelecký referent: Miroslav R u š č á k,
kinologický referent: Ondrej B a k š i,
členovia výboru: Miloš B e l á s, Alena S t a n č o v á.
Dozorná rada:
    predseda Jozef B o d n á r,
    členovia: Vladimír S o p k o, Bartolomej Ž u k ml.

späť hore ->



Erb obce Nižná Myšľa

Do podkladov k vytvoreniu erbu obce boli zahrnuté predovšetkým tieto skutočnosti:

- leží 235 m nad morom 16 km od Košíc
- neolitické sídlisko s bukovohorskou kultúrou
- eneolitické sídlisko
- výšinné sídlisko otomanskej kultúry
- hromadný nález železných nástrojov z doby skýtsko-hallštattskej
- zrúcaniny stredovekého kostla v polohe Pri koscelku, ktorý po roku 1527 zanikol
- v 17. storočí stavali jezuiti kláštor priamo v obci
- kostol sv. Mikuláša biskupa /kat./, barok. - klasicist., postavený v rokoch 1805 - 1807, renovovaný v roku 1887
- na konci dediny stojí prícestná kaplna Sv. Jána Nepomuckého, klasicistická budova zo zač. 19. storočia
- pôvodne nerozdelená obec sa prvý raz uvádza v historických prameňoch v roku 1270 /Myssle/ pri opise hraníc Čane /Chon/ a Vyšného Gyňova /Felgyno/ posessio Myssle
- pred rokom 1288 v obci vzniklo premonštrátske prepošstvo, keď sa uvádza jeho prepošt mag. Michal, ktorý pochádzal z drienovskej vetvy ordu Aba, ktorej sa pripisuje aj zásluha o jeho založenie, Mag. Michal bol myšlianským prepoštom v r. 1288 - 1297
- kapitula ku cti vs. Mikuláša, bola vierohodným miestom
- r. 1289 vydáva mag. Michal, prepošt myšliansky, a kapitula ("tohože miesta") listinu, ktorá sy týka majetku Belže /Belsey/, a ktorá je datovaná v Myšli /in Mysle/
- o Vyšnej Myšli máme prvý doklad z roku 1325 /Felmisle/ a vznikla po založení prepošstva
- v zozname pápežských desiatkov z roku 1332 - 1335 sa spomínajú obe obce
- postálny súpis z r. 1427 uvádza dve Myšle, v jednej z nich vtedy bolo 41 port /Mysle/, v druhej 25 port /Myssle/
- v roku 1435 sa obce uvádzajú ako Naghmisle a Kismisle, z ktorých Veľká Myšľa /ľudnatejšia dedina/ bola Nižnou Myšľou
- prepošstvo zaniklo v 30-zych rokoch 16. storočia
- majetky prepošstva, teda aj Nižnú Myšľu, dostali košickí jezuiti
- po stavovských povstaniach bola obec spustošená a znovu zaľudnená

Nižná Myšľa sa v dokladoch uvádza takto:

1270 - poss. Myssle
1288 - prepositus Mislensis
1289 - prepositus Myslensis, in Mysle
1296 - ecclesia de Mysle, prep. de Mysle
1297 - prep. Myslensis
1300 - prep. a konvent de Mysle (presnejšie okolo roku 1300)
1311 - Mysle
1317 - Misle
1324 - Mysle
1325 - Eghazasmisle, Felmisle
1330 - Misle
1332 - 1337 - Misla, Misle, Mysle, Aliud Misle (pápežské desiatky)
1343 - Misle
1427 - Mysle, Myssle
1435 - Naghmisle, Kismisle
1456 - Eghas Mysle, Felsew Mysle
1773 - slov. Wissna Missla, maď. Felso - Misle (v lexikone)
1808 - slov. Nižnj Myssla, Vyssnj Myssla (Lipszký)
1906 - slov. ľudove Mišľa (Czambel)

Návrh erbu vypracoval LOCUS - Gabriel Kladek, spolupracoval Matej Kladek.
späť hore ->


Erb obce


Pečať Nižnej Myšle, (v maď. jazyku Alsó Mislye), list z roku 1822
popis: odtlačok pečatidla do červeného vosku
kruhopis - SIGIL. ALSÓ MISLYE


Pečať Nižnej Myšle, (v maď. jazyku Alsó Mislye), list zo dňa 17. decembra 1847
popis: odtlačok pečatidla do červeného vosku
kruhopis - ALSÓ MISLYE HELLYSÉGE PECSÉTTYE 1840

 



historia historia kláštor z obce etnografia náučný chodník les povodie hornádu šport historia




 
Váš operačný systém : Unknown • browser : Unknown ver. Unknown • Posledná aktualizácia 24.11.2010 20:11.10   údržba stránky
Design and Web © 2007 MarTan and Menu by Peter Nederlof © 2005   ¦   optimalizované pre MSIE ver. 6.0 alebo Firefox ver. 2